Stačí žiť v súlade s prírodou, ale ako?

Ach tie divé zvieratá!

Ako mám s nimi žiť v harmónii, keď som na nich predovšetkým naštvaná?

Ráno ma zobudia silné rany o plech. Opäť tie veveričky raňajkujú na našom strome, naše lieskové orechy!

Na záhrade máme najmenej 50 ročný, obrovský lieskovcový strom, pod ktorým sme umiestnili suché drevo a prikryli plechom.

Presne na tento plech mieria veveričky, keď odtrhnú lieskovec. Prásk.

Neviem o čo im ide?!

Ak kradnú, nech to robia aspoň v tichosti, beštie!

Vyjdem von pozrieť na zlodejky. Chvíľu sa tvária nenápadne. Zotrvám pod stromom.

Nakoniec veverička I. pochopí, že na vrchných konároch obrovského stromu je predo mnou v bezpečí a ide na to.

Odtrhne tri oriešky, toľko ich obhrýza, až ich doslovne odpíli v polovici a zje vnútro.

Priamo pred mojimi očami. Na drzovku!

Potvora. A tu je druhá!

Ja ich teda iba bezmocne sledujem a premýšľam, kedy oberú naozaj úplne všetko.

Pri ich pracovnom nasadení im na to stačí týždeň, dva.

A ako nám, ako vždy, nezostane nič.

Aké obrovské má tento strom oriešky:(

Môžeme si kúpiť v obchode, ak budeme chcieť.

Vtáky na to idú šikovne. Od lesa. Hlavne škorce nám tento rok nenechali ani jednu čerešňu a minulý rok zas žiadne ríbezle.

A ešte ten náš Blcho. Tak volá moja malá dcéra plcha, ktorý nám šarapatí v podkroví.

Pod strechou nedobrovoľne ubytovávame celú rodinu plchov, ktorí pôsobia vlastne sko takí prerastení červotoči.

Tiež neviem o čo im ide, keď obhrízajú trámy nášho domu?!

Každé ráno 4:20 mi píli niekto vedľa hlavy (máme postele v podkroví). Môj muž je z toho na nervy.

„Nevieš si ani predstaviť aké škody tam už narobili na izolácii.!“

Nechceme ich zabiť, ale nevieme ich ani všetkých chytiť.

A tak je to každé leto, kým sa neuložia na zimný spánok.

Kým sme nemali psa – strážcu, pravideľne nám srnky obhrízali maliny a iné dobroty.

Sme blízko prírode, máme ju nadosah. Les je všade okolo nás.

Krása.

Je to dar.

Už som o tom niekde napísala, ako veľmi si takúto blízkosť a divokosť cením.

Túžila som po nej celý svoj život.

Spomeniem si na rozhovor môjho 9 ročného syna s jeho najlepším kamarátom zo susedstva.

Synov kamarát zastával radikálny názor, že tejto Zemi pomôže „jedine ak ľudia prenechajú nadvládu zvieratám a stiahnu sa do úzadia“.

Môj syn sa optimisticky zastával ľudí a presadzoval, že „stací žiť v harmónii s prírodou, so zvieratami a to bude pre túto Zem veľká úľava a pomoc.“

Ha ha ha…

Keď pozerám ako nám veveričky oberajú orechy premýšľam, kto bude rešpektovať nás a našu prácu?

Kto bude rešpektovať energiu, ktorú venujeme záhrade, aby bola čo najpestrejšia a najprirodzenejšia, aby kríky a stromy rodili, aby mali včely a iný hmyz čo jesť?

Ale ako žiť s maximálnym rešpektom voči ďalším tvorom?

Nikto ma to nenaučil. Vyrastala som v meste ako typické dieťa mestských rodičov.

Prírodu sme navštevovali, ale nežili sme v nej a s ňou.

Ako to mám učiť moje deti?

Pýtam sa preto vlastného srdca.

A to mi hovorí: pozri sa, ako máš veľa!

Áno, je to váš dom, vaše ovocie, váš strom. Ale nie je iba váš. Zvieratá a ich predkovia tu boli skôr.

Ľudia sa nikdy nevedeli dobrovoľne uskromniť. 

Vždy chceli viac a zaberali nové územia a statky a na tie si nárokovali.

Preto sa pozri, ako máš veľa!

A uznaj tej veverici, že je šikovná. Pracuje tak intenzívne, lebo v zime už nič rásť nebude.

Ona naozaj nemôže ísť na nákup, keď sa jej minú zásoby.

To isté s každým jedným zvieraťom, ktoré vám zdanlivo škodí.

Určite to nerobí zo zlomyseľnosti, alebo pohodlnosti, tomu snáď neveríš.

Oni nerobia z ich perspektívy nič zlé.

Ja však namietam: „A to sa ani nemôžeme brániť?“

Napríklad vyhnať plchov z našej strechy a zamedziť im prístup?

Brániť sa je v poriadku. Netreba pri tom ale nenávidieť.

To je to, čo ľudia robia po celú známu históriu.

Znenávidia toho, kto im berie niečo, na čo majú zdanlivý nárok.

Ži a nechaj žiť.

„Tak teda dobre, ja to skúsim“.

 

Som psychologička, gestaltterapeutka a arteterepauetka. Aktuálne používam aj EMDR metódu na liečbu traumy. Venujem pozornosť otázkam vyváženého života a zdravia - telesného aj duševného, pretože sú od seba neoddeliteľné. Nestačí len zdravo sa stravovať a pohybovať, rovnako dôležitá je aj radosť z daru života, prepojenie so Zemou a ocenenie seba a druhých ľudí. Treapeuticky pracujem v Bratislave a na Myjave. Objednať na konzultáciu sa môžete na katarina@katarinavitkova.sk Viac informácií o mne nájdete tu.>>
Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • Pracovné listy ZDARMA

    Získajte pomoc a podporu pri uzdravovaní sa z anorexie alebo inej poruchy príjmu potravy. Stiahnite si pracovné listy V ZDRAVOM DUCHU ZDRAVÉ TELO

  • Rubriky
  • Najnovšie na blogu