Píšem z domu, z myjavských kopaníc. Su to skoro dva mesiace, čo sme doma a zima premenila na jar. Preteky v kvitnutí, rašení, pučaní a zelenaní. Doma je dobre, slnka je veľa. A vonku je ešte lepšie. Je to lepšie, než len bežné „dá sa to vydržať! Predpokladám, že sme približne na vrchole krízy s koronavírusom. A tiež predpokladám, že dôsledky a zmeny budú pokračovať ešte dlho po akútnom odoznení všetkých obmedzení. Všímam si celú varietu rôznych reakcií. Mojich a aj u blízkych, u priateľov a aj klientov. U niektorých sú zmeny tak dramatické alebo sú na zmeny tak citliví, že svoju emočne náročnú situáciu riešia jedlom. „Musím stále myslieť na jedlo!“ „Neustále potrebujem mlsať.“ „Som doma a prežieram sa!“ Chcem im venovať týchto pár myšlienok. Nutkanie mlsať alebo aspoň neustále myslieť na jedlo môže byť obrovské. Pamätám si, ako som počas skúškového obdovia na vysokej škole bola schopná zjesť plný plech koláča, pretože moja nervozita rástla a nevedela som si pomôcť. Ale to sa stávalo iba vtedy, keď som sa učila doma. Na internáte som nemala taký luxus, ako plný plech koláča:-) Jesť je super! Ak jeme viac, než chceme jesť, je to s najväčšou pravdepodobnosťou emočné jedenie. Jeme aby sme žili a jeme aj pre dobrý pocit. Nepoznám nikoho, kto by to mal inak. (Aj keď by sa tak tváril:-) V čase veľkého stresu možno potreba potešenia zjedla prevládne a naruší našu rovnováhu. Jeme omnoho viac, aby sme sa nejak vyrovnali s napätím, ktoré pociťujeme. Jeme, aby sme sa vyhli nadmernému stresu. Stresu sa nedá vyhnúť, je potrebné s ním vedieť žiť. Píšem o tom podrobnejšie v jednom zo svojich starších článkov. Emočné jedenie je vlastne veľmi fajn ako náplň času, keď nevieme, čo iné by sme mohli so sebou robiť. Je to príjemné, je to dostupné a tak lákavé! Keby sme nejedli, čo všetko by nám prichádzalo na myseľ? Koľko neistoty by sme museli zniesť? Čo všetko by sme si uvedomovali, že nerobíme, lebo nemôžeme, alebo nechceme? A tak jeme a nepríjemné myšlienky a ešte aj náročné emócie, ktoré sú s nimi spojené sa rozpúšťajú ako čokoládová poleva na jazyku. Ako som písala, jesť je super:-) Ale čo ak sa z jedla stane ďalší zdroj problémov? Viem, čo jem Chcem vám ponúknuť tri princípy vedomého jedenia. O tomto prístupe už bolo popísaného veľa. Ja sa zameriam iba na tri jeho hlavné princípy. 1. Uvedomujem si Pozorujme a všímajme si vlastné myšlienky a emócie, ktoré jedlu predchádzajú a jedlo aj sprevádzajú. Aby sme si mohli niečo uvedomovať, potrebujeme čas . Čas je potrebný na to, aby sme vnemy, myšlienky a emócie zachytili a „rozsvietilo sa nám“. Potrebujeme spomaliť. A ak spomalíme, dáme šancu aj našim zmyslom, aby stihli reagovať na to, čo jeme. Ak máme chuť jesť ďalej, hoci sme práve dojedli, je tiež dobré spomaliť a hneď si niečo nešupnúť do úst. Chvíľku počkať a nechať priestor na uvedomenie „ako sa cítim v tejto chvíli?“. Prípadne, „čo práve teraz potrebujem?“ Ak je odpoveď „150g čokolády“, tak potom už zostáva úprimná odpoveď na poslednú otázku: „pomôže mi to potom cítiť sa lepšie?“ Čo ja viem?! Je dobré vedieť, kedy a prečo príliš jeme, mlsáme, prejedáme sa. Jeme, keď sa nudíme. Jeme, keď cítime strach. Hľadáme nejaký svetlý bod, pretože iný nemáme. Dáme si vždy, keď vidíme jesť niekoho iného. Jeme pri pozeraní TV, pri skrolovaní správ alebo sociálnych médií. Ak sa na niektoré z predošlých možností týkajú aj vás, vyskúšajte toto: Odďaľuj pokušenie. Počkaj pätnásť minút. Neodoláš pokušeniu, nevadí:-) Naplánuj si ho! Vyber si čas, kedy si dáš svoju obľúbenú pochúťku a teš sa z nej. Jedz s radosťou a nepremeň aj svoje obľúbené jedlo na jed! Myšlienky sú silná zbraň. Jesť v strese, alebo s nenávisťou k sebe alebo k jedlu, spôsobuje v našom organizme obrovské škody. Už príprava jedla, je polovica úspechu. Príprava domáceho jedla z poctivých surovín nám zabezpečí omnoho lepší pocit, keď budeme jesť jedlo plné výživy. Zobrať si balíček s chrumkamiek či čipsov a zjesť celý jeho obsah pri sledovaní seriálu je síce nesmierne sexi, ale iba v reklame:-) Nekupuj do zásoby vôbec žiadne „prázdne kalórie“. Pokiaľ u seba spozoruješ chorobné sledovanie váhy, skús si stiahnuť ebook „V zdravom duchu zdravé telo“ z mojej stránky, ktorý ti môže pomôcť uvedomiť si, či nepotrebuješ odbornú pomoc. 2. Akceptujem Na akceptáciu myšlienok a emócií je potrebné aby sme ich neposudzovali a nehodnotili. Nie je potrebné uchýliť sa k posudzovaniu a sebakritike. Ak začneme nemilosrdne vynechávať niektoré jedlá dňa a tak sa pokúšame regulovať svoju váhu, vráti sa nám to formou nutkavých myšlienok na jedlo večer. A naopak, ak spozorujeme stresujúce myšlienky, môžeme využiť iné spôsoby upokojenia. Viete, čo iné vám prináša upokojenie, uvoľnenie alebo radosť? Zavolať niekomu blízkemu, zatancovať si, zacvičiť, ísť na prechádzku….niečo sa určite nájde! 3. Neidentifikujem sa Neidentifikácia s myšlienkami a emóciami vychádza z toho, že sme viac než len naše myšlienky a emócie. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú a neustále sa menia. Emócie sú pre nás informáciami o tom, čo potrebujeme. Všetky sú v poriadku. Tak buďme k sebe láskaví aj jedlo bude láskavé k nám.
