Náročná životná situácia a emočná diéta

Keď pri autohavárii zahynul môj otec pred 31 rokmi a ja som bola 14 ročná žaba, bolo to šokujúce. Všetkých tých emócií bolo nejak príliš. Nehovoriac o tom, že obdobie vo veku 14 rokov v kombinácii prechodom zo základnej školy na strednú by bolo dostatočne mätúce a náročné aj bez tejto tragickej udalosti. Spomínam si, ako som sa začala fixovať na to, ako vyzerám a ako ma asi vidia druhí, dokonca som s týmto fokusom na svoj výzor a dojem prežila aj tú najhoršiu udalosť tých dní, pohreb.

Keď pri autohavárii zahynul môj otec pred 31 rokmi a ja som bola 14 ročná žaba, bolo to šokujúce. Všetkých tých emócií bolo nejak príliš. Nehovoriac o tom, že obdobie vo veku 14 rokov v kombinácii s prechodom zo základnej školy na strednú by bolo dostatočne stresujúce a náročné aj bez tejto tragickej udalosti. Stres nie je iba veľká guča, ktorá pociťujeme v žalúdku alebo v hrdle. Stres sú aj všetky emócie, ktoré celou silou prúdia a valia sa cez nás ako prívalová voda.

Spomínam si, ako som sa začala fixovať na svoj výzor a ako ma asi vidia druhí, dokonca som prežila s týmto fokusom na body image aj tú najhoršiu udalosť tých dní, pohreb.

Počas letných prázdnin, ktoré som po pohrebe trávila ani neviem ako a kde, sa mi podarilo nakoniec schudnúť 10 kíl. Dosiahla som to v podstate nejedením. Z toho leta si spomínam iba na jedlá, ktoré som nejedla a na ktoré som mala chuť. Bolo mi samej podozrivé, na aké povrchné veci sa zameriavam, hoci som čerstvo stratila otca a už ho nikdy neuvidím. To ku všetkej zmesi emócií, ktoré tam na mňa čakali pridávalo ešte aj hanbu.

Zámerne uvádzam, že čakali, pretože ja som ich zavrela do akéhosi priestoru vo mne, ktorý som si zakázala otvárať a tým bolestivé emócie necítiť.

Ako sa môže za držaním diét skrývať emočná diéta?

A čo to vlastne tá emočná diéta je?

To, že držím predovšetkým emočnú diétu, mi vôbec nenapadlo. V mojom úsilí necítiť bolestivé emócie mi fyzická diéta a fixácia na môj vzhľad veľmi pomáhali. Uvedomila som si to až omnoho neskôr. Toto bol môj mechanizmus zvládania.

Nejesť – necíť. Zdržiavať sa určitých emócií je podobné ako držať diétu.

Alebo jesť iba niečo vhodné, dobré, zdravé… a plne na to sústrediť svoju pozornosť a úsilie.

V súčastnej dobe je toho, čo potrebujeme zvládať extrémne veľa. Rovnako je veľa toho, nad čím nemáme kontrolu. A tak keď zavalia náročné udalosti a zaplavia silné emócie, niekedy podvedomo siahame po diétach a kontrole váhy a vzhľadu. Alebo naopak sa začneme emočne, záchvatovito sa prejedať, o čom sa v spojitosti s emóciami píše a hovorí omnoho častejšie.

Je jednoduchšie hľadať problém v našom tele a riešiť to, než vydržať s niečím, ako chaos a emočná búrka, niekedy až bezmocnosť a zúfalstvo. Je jednoduchšie riadiť sa napríklad diétou, aby sme sa cítili lepšie. Tak aspoň nad niečím kontrolu mať môžeme.

V dnešnej náročnej dobe sa podľa takéhoto algoritmu riadi obrovské množstvo žien a dovolím si tvrdiť, že aj mužov.

Alebo iný, podobný prístup k problému:

Síce jesť- ale cítiť hanbu.

Možno každý z nás má nejakú časť, alebo aspoň čiastočku na svojom tele s čím nie je spokojný. Mnohí dokonca pociťujú hanbu spojenú s vlastníctvom tejto časti.

Chceme regulovať hanbu spojenú s tou časťou nás. To znamená snažiť sa ju minimalizovať, alebo ešte lepšie zbaviť sa jej. Zameriame sa preto na nejaký typ stravovani a cvičenia, formujeme a meníme svoje telo a snažíme sa mať to pod kontrolou. V tomto sa dokážeme točiť nekonečne dlho.

Ja som sa celkom skoro spamätala a už vtedy na strednej škole som sa zľakla negatívnych dôsledkov hladovania. Zastavila som sa tesne pred priepasťou zvanou anorexia

Dodnes cítim súcit k tejto štrnásť ročnej verzii mňa a vraciam sa k nej s utešujúcimi slovami: Neboj sa, nie si sama. Nezatváraj si do seba všetku bolesť. Sú okolo teba ľudia, ktorých nezaťažuješ svojím smútkom a bezmocnosťou a zaujíma ich to, čo cítiš a to, ako naozaj máš.

V živote je normálne stratiť niekedy kontrolu a je aj normálne, ak náprava a znovuzískanie kontroly nie je hneď po ruke. Emočné dietovanie je veľmi škodlivé riešenie, ktoré poznám z prvej ruky. Ním iba predlžujeme dobu, kým sa tým podstatným aj tak budeme musieť zaoberať a hlavne budeme musieť pocítiť všetko bolestivé.

U mňa to bolo to až o pár rokov neskôr, keď som sa naozaj o seba a svoju bolesť skutočne postarala. To je ale iný príbeh a ďalší blog.

Som psychologička, gestaltterapeutka a arteterepauetka. Aktuálne používam aj EMDR a IFS metódy na liečbu traumy. Venujem pozornosť otázkam vyváženého života a zdravia - telesného aj duševného, pretože sú od seba neoddeliteľné. Nestačí len zdravo sa stravovať a pohybovať, rovnako dôležitá je aj radosť z daru života, prepojenie so Zemou a ocenenie seba a druhých ľudí. Sprevádzam a pracujem v Bratislave a na Myjave. Objednať na konzultáciu sa môžete na katarina@katarinavitkova.sk Viac informácií o mne nájdete tu.>>
Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.