5 krát NIE! Časté mýty o psychológoch a psychoterapeutoch

Moja klientka mi dnes na konci konzultácie povedala: „Dnes ste akási smutná! Uvedomila som si, že to musí byť ťažké počúvať niekoho iného problémy a zároveň mať aj nejaké svoje starosti.“

Vysvetlila som jej, že by to pre mňa mohlo byť skutočne veľmi náročné, ak by sa ten môj smútok zhodoval s jej problémom. Počúvať „problémy niekoho iného a mať tie svoje“ nie je náročné, pokiaľ viem oddeľovať svoje prežívanie od klientovho a som mu k dispozícii.

S mojim dnešným zážitkom súvisia mýty o psychológoch a psychoterapeutoch a iných odborníkoch na ľudskú dušu. Aké sú tie najčastejšie?

1. Psychológ by mal byť za každých okolností vyrovnaný človek a to znamená, „mať svoje emócie pod kontrolou“

Ja si duševnú vyrovnanosť predstavujem ale úplne inak. Nie ako stav, ale proces. Veľmi dobre viem, ako ťažko sa hľadá a udržuje rovnováha medzi všetkým zdravým a nezdravým, medzi našim zdravím a chorobou a vlastne rovnováha vo všetkom, čo sa nás v živote týka. Každý profesionál je predovšetkým len a len človek, ktorý prežíva to čo všetci ľudia. Hľadáme rovnováhu, robíme chyby, smútime, trápime sa.

Nesnažím sa pred klientami tieto veci za každú cenu skrývať. Autentickosť je jednou z najväčších hodnôt, ktorú vyznávam. Hoci ani ich svojim prežívaním súkromných záležitostí zaťažovať, ak sa ich to nijako netýka. A navyše čo sa týka emócií: podľa mňa ich treba vedieť cítiť a nie mať ich za každú cenu pod kontrolou. Ale o tom sa rozpíšem viac niekedy nabudúce.

2. Psychológ/ psychoterapeut vie, čo je normálne

Psychológ/ psychoterapeut vie, čo je normálne a podľa toho nám „naordinuje“ liečbu. Toto je naša najčastejšia skúsenosť s doktormi, s odborníkmi na zdravie. Je to možno trošku nefunkčné, ale zo zdravotníctva dobre túto schému poznáme a je to preto bezpečné.

Psychoterapeuta či iného odborníka ani tak vaša normalita – čo ešte je a čo už nie je v rámci normy. Zaujíma ho, podľa akej normy sa formátujete a tiež ma veľmi zaujíma, ako to vplýva na vaše fungovanie vo svete. Ide mu predovšetkým o zmysel a pochopenie vášho konania. A dokonca ani nie je našim cieľom radiť, alebo niekoho konanie naprávať. Ak ale chcete vy niečo zmeniť, robiť inak, pýtam sa ako? V tom prípade nám pôjde o to, aby ste získali dostatok slobody na to, aby ste svoje možnosti konania rozšírili. Aby sme si v konečnom dôsledku vedome vyberali z nášho bohatého repertoáru možností.

3. Psychológ/ psychoterapeut do mňa vidí.

Tento mýtus podľa mňa vychádza z psychológovej expertnej pozície. Ak niekto študuje psychiku človeka na vysokej škole a potom sa ňou denno-denne zaoberá, bezpodmienečne má v tejto téme nejaký náskok. To môžem pripustiť. Ale ostatné mylné predstavy vychádzajú skôr z mediálneho vyobrazenia psychoterapeutov ako hypnotizérov alebo manipulátorov s ľudskou mysľou. Takýto skreslený imidž vôbec neprispieva k efektívnosti terapie, pretože s pasívnym klientom sa moc „zázrakov“ neudeje.

Hoci sú psychológovia považovaní za expertov na duševné zdravie, nie je ich cieľom niekoho opravovať alebo liečiť. Veľká miera zodpovednosti za zmenu alebo riešenie problému zostáva stále na klientovi a ten ju musí prijať, inak sa dopredu nepohne.

4. Psychoterapeut je taká bútľavá vŕba

Ďalší skreslený obrázok psychoterapeuta, ktorý ticho sedí a počúva klienta. Možno sa vŕba a psychoterapeut na prvý pohľad podobajú, ale rozdiel je hlavne v tom, že aj keď terapeut „iba“ sedí a počúva, rozhodne nie je na mentálnej úrovni vŕby. Navyše, možno ste už niekedy počuli o aktívnom počúvaní?!

Je jasné, že niekedy nám naše láskyplné vzťahy s blízkymi alebo priateľmi môžu poslúžiť rovnako dobre. Najmä ak nás druhý človek skutočne počúva, nevynáša nad nami súdy a je citlivý k našim potrebám.

V psychoterapii je „účinnou zložkou“ hlavne psychoterapeutický vzťah a ten je všetko iné, len nie pasívny. Terapeut je zaangažovaný a ponára sa do toho, čo mu klient prináša, ponúka svoj pohľad, porozumenie, empatiu a dáva tak k dispozícii seba. Je plne prítomný v celej svojej ľudskosti. No nemalo by mu to brániť jednať a myslieť terapeuticky, s nadhľadom a profesionálne.

5. Psychológ, psychiater a poradenský psychológ robia to isté

Zjednodušene sa dá o všetkých spomenutých troch profesných zameraniach hovoriť ako o odborníkoch kvalifikovaných pomôcť ľuďom s ich duševným zdravím. No sú medzi nimi určité rozdiely, ktoré predurčujú na ktorého z nich sa môžete obrátiť ak:

• Ak máte nejaký problém a potrebujete radu, nasmerovanie a možno iba krátkodobé vedenie, tak by vašou voľbou mohol byť predovšetkým poradenský psychológ.

• Ak hľadáte komplexnú pomoc a podporou pri akomkoľvek duševnom či vzťahovom probléme, obráťte sa na psychoterapeuta. Okrem širokých znalostí o psychike človeka disponuje rôznymi možnosťami a technikami ako s psychikou pracovať. Toto všetko je podporené dlhoročnou prácou na svojom osobnostnom rozvoji (čo sa odborne nazýva „seba-skúsenostný psychoterapeutický výcvik“) a množstvom hodín práce s klientmi pod odborným dozorom skúsených kolegov („supervízia“).

• V prípade, že máte problém vyžadujúci terapiu liekmi, alebo potrebujete uistenie či vylúčenie iného ochorenia ako je psychické, je potrebný psychiater. Je to doktor, ktorý má vzdelanie vo všeobecnom lekárstve a tým pádom titul MUDr. a špecializáciu v smere psychiatria. On jediný z týchto troch odborníkov môže predpisovať lieky. Môže mať tiež absolvovaný psychoterapeutický výcvik a v tom prípade môže byť zároveň aj psychoterapeutom.

Spomenula som iba niekoľko mýtov a nerealistických očakávaní, s ktorými sa často stretávam. Psychoterapia alebo iné, vyššie spomenuté typy psychologickej pomoci sú podľa mňa celkom univerzálne využiteľné – každý si v nich môže vybrať a niečo pre seba nájsť. Bolo by preto škoda odmietať ich len na základe takýchto či podobných mylných predsudkov.