Keď som tento blog prvý krát napísala a uverejnila, mal 3 roky môj syn. Text aktualizujem a uverejňujem opäť po 4 rokoch. Rozhodla som sa tak preto, že život je špirálovite točený a niekedy sa mi zdá, že som „to už zažila“. Teraz má 3 roky moja dcéra.

Som som veľmi citlivá až kritická voči článkom a diskusným príspevkom typu „čo by malo vedieť moje trojročné dieťa“. Pre deti každého veku existujú tabuľky zrelosti, zoznamy – odborné alebo laické, to je jedno. Veľmi radi ich uverejňujú mamičkovské časopisy a stretnete sa s nimi rovnako na fórach. „Moje dieťa pozná všetky čísla, aj väčšinu písmen vie rozoznať. Moja malá hovorí „r“ a pamätá si všetky pesničky z CD „Spievankovo“…vie zapnúť počítač a hrá už niektoré počítačové hry sám.“ Keď počujem alebo čítam podobné vyhlásenia, je mi smutno. Veľmi málo sa hovorí o tom, že deti sú natoľko rôznorodé a vyvíjajú sa vlastným tempom a preto sa netreba trápiť, keď práve to vaše v tom istom veku z toho nevie skoro nič.

Rozmýšľala som nad tým, prečo ma nenecháva chladnou zoznam schopností a vedomostí, ktoré sú pre určitý vek „normálne“. Áno, rozumiem tomu, že je prirodzené porovnávať naše deti s druhými a overovať si, či naozaj robíme to najlepšie, čo pre nich môžeme. Ale mám niečo proti tomu, keď to preháňame. Takto sa totiž vyvíja „neurotická osobnosť našej doby“. Máme nároky na seba. Máme nároky na svoje deti.

Denne vo svojej poradenskej a psychoterapeutickej praxi stretávam ľudí, ktorí sa namiesto svojich skutočných potrieb trápia tým, čo by „mali a nemali robiť, vedieť, prejavovať“. Hoci sú dospelí, verím tomu, že tie svoje presvedčenia si so sebou nesú z detstva. Vštepili im ich pre nich dôležití dospelí. Slovne ale aj svojim chovaním.

Žijeme v kultúre tak zameranej na výkon, že dokonca aj naše malé deti sú vystavené tlaku „zbierania bodov“ a vzájomnému porovnávaniu. Ale detstvo by naozaj mohlo byť aj niečo iné, než nejaká nevedomá súťaž nás dospelých.

Zachcelo sa mi preto spísať moje presvedčenia.

Desatoro, čo by (trojročné) deti mali vedieť a cítiť!

1. Mali by vedieť, že ich ľúbime bez podmienok a za každých okolností.

2. Že sa na nás môžu vždy obrátiť s každou bolesťou či trápením, že ich neodbijeme ani nezahanbíme.

3. Mali by vedieť, že sú v poriadku všetky ich emócie a my sme tu, aby sme ich učili rozpoznávať ich a prejavovať prijateľným spôsobom.

4. Mali by vedieť, že rešpektujeme ich potreby a preto ich vedieme k stálej väčšej samostatnosti, aby vedeli „za svojim“ ísť aj samostatne.

5. Mali by vedieť, že rovnako aj my niečo potrebujeme pre seba a rešpektovať aj nás a naše potreby.

6. Mali by vedieť, že to, že sme ich rodičia pre nás neznamená iba tvrdú drinu, ale väčšinou skôr spoločné dobrodružstvo.

7. Že sú s nami v bezpečí a mali by tiež vedieť, že ich chceme naučiť ako zostať v bezpečí a postarať sa o seba, aj keď s nami nie sú.

8. Mali ba sa vedieť smiať, blázniť a používať svoju fantáziu.

9. Mali by vedieť, že svet je zázračný a rovnako aj oni.

10. Mali by vedieť, že nebudeme nešťastní z toho, že nechcú jesť zeleninu alebo ovocie, aj keď je to „tak zdravé!“.